Zrod deathmetalovej scény na Slovensku sa niesol okrem iného v znamení troch D – DEMENTOR, DEPRESY a DEHYDRATED. Tí poslední vznikli v Piešťanoch v marci 1991 a so svojimi prvými demonahrávkami – „Festered Find“ (apríl 1992) a „Suffering Of The Living Mass“ (október toho istého roku) tu popri spolkoch ako HNISAVÝ PROCES (neskôr SUPPURATION), ABORTION alebo MENTALLY PARASITES patrili k tomu najextrémnejšiemu, čo bolo na scéne dostupné. Na rozdiel od menovaných však DEHYDRATED nikdy grind core nehrali, hoci ich tam zaradili v nejednom fanzine, asi iba kvôli ranej patologickej tematike a častým klepačkám, pretože piešťanská tlupa hlavne v prvých rokoch vzala hranie death metalu z toho brutálnejšieho konca. V podstate najväčším extrémom boli v začiatkoch, a to vďaka na tú dobu dosť neľudskému vokálu na prvom deme a zvuku prvých štúdiových nahrávok, dokazujúcemu, že aj neskôr vychytený Exponent začínal štýlom „čo dom dal“. Každopádne sú pre pamätníkov dokumentom čias, ktoré boli všetko, len nie ľahké, ale s nadšením a zápalom pre vec sa dalo okrem iného zažiť dosť srandy a divočiny.

Ďalší materiál s názvom „Burnt“, nahraný v auguste 1993 v Otrokoviciach, vyšiel rok na to u začínajúcich Metal Age Productions, dokonca ako ich prvé CD, ak sa nemýlim. Brutálnejší, technicky prepracovaný death metal tvoril tú výrazne lepšiu časť split CD s aj vtedy dosť hroznou nahrávkou BESTIALIT, neskôr premenovaných na LUNATIC GODS možno aj preto, aby si ich s tou nevydarenou prvotinou spájalo čo najmenej ľudí.

V marci 1996 išli DEHYDRATED do štúdia znovu, tentokrát už s materiálom na dlhohrajúci album. Ten pod názvom „Ideas“ vyšiel v roku 1997 na kazete u Metal Age a v roku 1998 sa o CD vydanie postaral v extrémnom undergrounde aktívny nadšenec Radim Týn (dnes frontman chlípnych goregrinderov SPASM) a jeho Copremesis Records. Mám doma obe verzie, MC sa od CD líši iba obalom. Kazeta vyzerá lepšie, nie len preto, že v rámci mixu príšer, psychiatrií a ženskej nahoty ide o nečakane vkusnú vec, ale aj preto, že príliš abstraktné námety v duchu toho na obale CD ma až tak nebavia.

Album „Ideas“ prináša jedenásť skladieb, ktoré odznejú počas 37 minút. Relevantných z nich je desať, keďže záverečná „Way Kyky Raga“, nie priam pocta spevákovi, ktorého frizúra neznesie vietor, je 26-sekundová pitomosť skôr pre fanúšikov toaletného humoru. Ale povedzme, že DEHYDRATED boli skôr veselé kopy, zvlášť frontman Vlado Pagáč. Ďalšími členmi kapely boli gitarista Braňo Jurák a bubeník Pegas (neskôr KRABATHOR, dnes HYPNOS). Basgitaru ako hosť nahral Marian Miššík (DISSONANCE) a o sóla v inštrumentálke sa postaral Márius Kadák (taktiež DISSONANCE). Táto zostava bola solídnou zárukou toho, že vznikne prinajmenšom vydarený album.

Na pomery roku 1996, kedy bol „Ideas“ nahratý, ide o jednu z tých hudobne najkvalitnejších nahrávok slovenskej deathmetalovej scény. Tento žáner v dosť nemetalovej krajine vydal a vydáva asi najpresvedčivejšie materiály, prinajmenšom sa tu vždy darilo držať krok s tým, čo sa hralo inde. V porovnaní s vtedajšou svetovou produkciou je slabinou „Ideas“ snáď len zvuk, pretože z dnešného pohľadu patrí medzi tie menej vydarené výsledky nahrávacích sessions v Exponente. Celkovo tichá, zatlmená, zastretá nahrávka by potrebovala viac mohutnosti a snáď jediným pozitívom jej „prehnanej vzdušnosti“ je to, že vynikne prepracovaná hra bicích – Pegas vtedy patril medzi najlepších metalových bubeníkov po oboch stranách hranice – a skvelá, technická, priam „ozdobná“ hra basgitary, ukazujúca až k inšpirácii CYNIC a hlavne DEATH (o uctievaní ktorých nakoniec DISSONANCE boli dosť výrazne). Škoda „tenkých“, prebzučaných gitár, pretože ich linky vtedajší DEHYDRATED definitívne posunuli k nabrúsenejšej vetve technického, inštrumentálne vyspelého a kompozične bohatého death metalu. Pomerne silné je tu aj cítenie pre melodiku a celkovo dosť „slovensky“ vyznievajúci death metal tak balansuje niekde na pomedzí štýlu DEATH, CARCASS, ATROCITY a KRABATHOR (obdobie „Cool Mortification“ – „Lies“). Ide aj o pomerne „naklepaný“ materiál, ktorý by s hutnejším, surovejším znením vyznel o dosť extrémnejšie a pritom by poslucháč neprišiel ani o atmosféru, ani o „umeleckosť“ nahrávky. Vokálne sa Vlado pohybuje niekde medzi Christopherom z KRABATHOR a Alexom z ATROCITY („Hallucinations“, „Todessehnsucht“), čo k death metalu, aký v tom čase DEHYDRATED hrali, celkom slušne sadlo.

Napriek výhradám týkajúcim sa zvuku, ktorý v súčasnosti skrátka treba brať tak, ako je, ide o album, ktorý stojí za pripomenutie už len preto, že mladé (death)metalové generácie často nemajú šajnu o tom, čo všetko tu kedysi bolo a aké veci to dokázalo zložiť. Možno nie je všetkým dňom koniec, DEHYDRATED sa pred nejakým časom po dlhej pauze znovu začali dávať dokopy, ale zdá sa, že tento reunion je stále skôr v rovine plánov.